Taekwon Do Trnava HWA-RANG header

Vitajte na stránke klubu
Taekwon Do HWA-RANG Trnava

Joong-gun tul

Serial "Taekwon-Do Tuly"
 
Joong-Gun 
 
 
 
Joong-gun [─Źunggun].
Tul je pomenovaný po vlastencovi An ─îung-gunovi, ktorý zastrelil prvého japonského guvernéra Kóreje , Hirobumi Itóa. Celkom 32 pohybov pripomína jeho vek, v ktorom bol po dlhom mu─Źení popravený roku 1910 vo väzení Lui-Shung (─Źítaj Lui-šing).
 
Historických záznamov o An ─îung-gunovi nie je ve─ża. Význam jeho ─Źinu sa musí vidie┼ą v súvislostiach s udalos┼ąami tej doby. V roku 1895sa japonská vláda rozhodla vytvori┼ą ríšu, ktorá by zahr┼łovala i Mand┼żusko a ─îínu. Obsadenie Kóreje teda bolo len logickým dôsledkom. V tomto období bola kórejská vláda nepriamo riadená ruskou vládou. Vplyvom politickej situácie vznikali v Kórei nepokoje. To viedlo k jednaniu medzi okolitými zemami (─îína, Kórea, Japonsko, Rusko) a niektorými cudzími mocnos┼ąami (USA, Ve─żká Británia, Francúzsko). Jednania nepriniesli riešenia situácií, naopak viedli k uzatváraniu rôznych spojenectiev a následne presunu ruských a francúzskych jednotiek do Kórei. Japonsko, ktoré cítilo ohrozenie svojich plánov, po┼żadovalo ich stiahnutie. Ke─Ć Rusko túto po┼żiadavku odmietlo, vyvolalo Japonsko v roku 1904 konflikt, ktorý skon─Źil na jese┼ł 1905 porá┼żkou Ruska a stiahnutím jeho vojska. Uvo─żnené pozície v Kórei okam┼żite obsadila japonská armáda. V─Ćaka predošlým udalostiam ale nikto, okrem Kóreje, nepova┼żoval japonskú akciu za agresiu. Jedným z tvorcov plánu na obsadenie Kóreje bol Hirobumi Itó, popredný japonský štátnik.
 
V roku 1905 bol menovaný na guvernéra Kóreje a ako taký riadil kórejské zahrani─Źné styky a obchod. Najviac bol vrchným velite─żom japonských síl v Kórei. Slabú kórejskú vládu donútil k podpísanie Dohody o Protektoráte (19.11.1905), ktorá dala Japonsku právo okupova┼ą Kóreu. V roku 1906  vykázal zo zeme všetkých zahrani─Źných diplomatov. Vláda bola donútená schváli┼ą zákon, ktorý umo┼ż┼łoval predáva┼ą pozemky Japoncom (v praxi sa zem nekupovala, ale zaberala). Následne vznikalo po celom území ve─ża odbojových skupín. An ─îung-gun, bývalý u─Źite─ż, ktorý utiekol do Mand┼żuska, zalo┼żil jednu z nich. V zemi za─Źala gerilová vojna. Japonsko za─Źalo do USA a ─Ćalších krajín posiela┼ą politikov, ktorý mali podporova┼ą pre japonské zmýš─żanie. Ve─ża z nich bolo zavra┼żdených, rovnako ako boli zabití mnoho kórejských vládcov. V roku 1907 musel odstúpi┼ą i kórejský cisár. Potom Japonsko oficiálne prevzalo vládu na Kórejou. Ohniskom nepokojov sa neskôr stalo mesto Kando na severe. Japonské sily sa sústredili preto sem. Preto┼że ale asi 20 % obyvate─żov tvorili ─îí┼łania, mohla sa situácia ─żahko zmeni┼ą na konflikt s ─îínou. Nakoniec došlo k uzatvorenie zmluvy, v─Ćaka ktorej Japonsko získalo niektoré výhody. ─îína naopak získala ─Źas┼ą územia Kóreje, vrátane mesta Kando.
 
Pre mnohých Kórejcov bolo uzatvorenie tejto zmluvy posledná kvapka. An ─îung-gun sa definitívne rozhodol, ┼że je treba Hirobumi Itóa zabi┼ą, preto┼że vedel, ┼że neunikne. Pre svoj ─Źin si vybral 26.októbra 1909, kedy sa mal Hirobumi Itó zú─Źastni┼ą rusko-japonského jednania v Mand┼żusku. Okam┼żite po vra┼żde bol zatknutý a uväznený. Hovorí sa, ┼że ani po pä┼ąmesa─Źnom krutom mu─Źení ho Japonci nezlomili. An ─îung-gun bol popravený 26.marca 1910 vo väznici Lui-Shung. Vra┼żdou Hirobumi Itó však Kórea ve─ża nezískala. Jeho následník, Terau─Źi Masatake, za─Źal presadzova┼ą ešte tvrdšiu politiku. Zakázal všetky kórejské noviny, vlastenecké spolky, uväznil tisíce protivníkov a v zemi nastolil vojenskú vládu. Tak to v Kórei vyzeralo a┼ż do konca druhej svetovej vojny. V tomto chaotickom období bola An ─îung-gunova obe┼ą jednou z mnohých. Symbolizovala jeho vlastenectvo a snahu o nezávislos┼ą a slobodu. Jeho láska k zemi bola nav┼żdy zachytená v slovách, ktoré napísal na stenu svojej cely v Lui-Shung pred svojou popravou: „Najkrajšie hory a rieky“.
 

Bonus:

Joong-gun Tul (definícia 2)

 
Vzor bol pomenovaný po An ─îung.gunovi. o jeho ┼żivote toho ve─ża nevieme. Stupuje do kórejských dejín na ve─żmi krátky okam┼żik, ale zanecháva stopu ako jeden z najvä─Źších kórejských vlastencov. Porozumie┼ą jeho príbehu je najlepšie v kontexte turbulentnej politickej klímy vtedajšej doby.
 
An ─îung-gun sa narodil v roku 1879 v meste Hae-ju v provincii Hwang-Hae. Jeho rodina sa pres┼ąahovala do mesta Sin-Chun v provincii Pyong-An, ke─Ć mu bolo asi desa┼ą rokov. Stal sa známym pedagógom a zalo┼żil vlastnú školu s názvom Sam-Heung (Tri úspechy). Jeho škola rovnako ako ostatné v tej dobe, za┼żívala ┼ąa┼żké ─Źasy pod japonskou okupáciou a zaplietol sa do japonskej mocenskej hry. V roku 1895 sa japonská vláda rozhodla vytvori┼ą ve─żkú ríšu zahr┼łujúcu Mand┼żusko a ─îínu. Kórea bola samozrejme potrebná ako odrazový mostík pre vytvorenie tejto ríše. Avšak kórejská vláda bola v tejto dobe pod nepriamou kontrolou ruskej vlády. Tlak vytváraný touto politickou situáciou spôsobil zna─Źné nepokoje v Kórei. Rastúce napätie vyústilo medzi rokmi 1896 a┼ż 1898 v nieko─żkých stretnutí susedných krajín a krajín znepokojujúcich sa o budúcnos┼ą Kórei. Tieto stretnutia, ktorých sa zú─Źastnilo Japonsko, Rusko, ─îína, Anglicko a Spojené štáty, vyriešili ve─żmi málo. Kórea bola vtiahnutá hlbšie do konfliktov, ke─Ć v ─îíne vypukli nepokoje v roku 1900. ─îínski vlastenci, rozhnevaný koloniálnou nadvládou a ich krajiny cudzej mocnosti, vyvolali v ─Źínskej populácii vlnu násilných nepokojov známych ako „Boxer Rebellion“. V reakcii na túto vzburu koloniálne mocnosti vstúpili na územie zo svojimi silami, aby chránili svoje záujmy. V reakcii na pohyb ruských armádnych jednotiek do susedného Mand┼żuska vytvorilo Anglicko: Anglicko-Japonskú alianciu v roku 1902. Rusko-Francúzska aliancia bola následne stanovená v roku 1903, po nej nasleduje pohyb Francúzov a Rusov do severnej Kórei.
 
Japonsko videlo túto akciu ako priame ohrozenie svojho postavenia v Kórei a po┼żadovalo odchod  všetkých ruských jednotiek z Kóreje. Ke─Ć Rusko v roku 1904 odmietlo, Japonsko zahájilo námorný útok. Kórea sa samozrejme prehlasovala za neutrálnu, ale bola napadnutá Japonskom. Do jesene 1905 sa Rusko vzdalo a Japonsko sa pevne usadilo v Kórei. Ni─Ź menej táto invázia nebola vnímaná ako akt agresie nikde na svete s výnimkou Kórei. Dlhú dobu okupácia Kórei zaprí─Źi┼łovala kompletné prevzatie kórejskej vlády. Jeden z popredných japonských štátniko, Hirobumi Itó, za─Źal uskuto─Ź┼łova┼ą plán na úplnú okupáciu a politický prevrat Kóreje. V roku 1905 bol menovaný prvým japonským rezidentom v Kórei. Bol zodpovedný iba japonskému cisárovi a mal právomoc kontrolova┼ą všetky kórejské zahrani─Źné obchody a vz┼ąahy. Aby mohol plni┼ą svoje povinnosti a udr┼ża┼ą poriadok v zemi, mal prístup k všetkým japonským bojovým jednotkám sídliacich v Kórei. Ke─Ć bol ešte Itó v Japonsku, donútil 19.11.1905 slabú kórejskú vládu k podpisu „Protektorátnej dohode“, ktorá dávala Japonsku právo okupova┼ą Kóreu. Po podpise dohody ako prezident vynalo┼żil Itó všetko úsilie, aby ju udr┼żal v tajnosti pre kórejským ─żudom. Po ratifikácii dohody bolo dvanás┼ą japonských komisárov dosadených do rôznych provincii  Kóreje, jeden z nich v Soulu. Neskôr v marci 1906, Itó prišiel do Kórei prevzia┼ą obrat moci. V tej dobe nariadil odvolanie všetkých zahrani─Źných delegácií  Kórei a nechal tak Kóreu na milos┼ą a nemilos┼ą Japonsku. Nová japonská bábková vláda prijala zákony, ktoré umo┼żnili predaj kórejskej pôdy Japoncom.
 
Kórejský ─żud bol ve─żmi podrá┼żdený  touto hrozivou situáciou. Zmienky o protektorátskej dohode ─Źoskoro  prenikli von a vyvolali vlnu antijaponského násilia. Vznikalo nieko─żko malých skupín partizánov, ktoré zaúto─Źili na japonské okupa─Źné sily. Jedna taká skupina v provincii Chung Chong vyzbrojená 50 delami viedla dlhodobú kampa┼ł typu „udri a ute─Ź“ proti Japoncom. Nakoniec boli porazený, rovnako ako vä─Źšina ostatných skupín, ove─ża vä─Źšou japonskou armádou. Vlna nepokojov sa na─Ćalej šírila ve─żmi rýchlo. Násilie prestupovalo celou populáciou, ve─ża kórejských lojálnych vládnych úradníkov spáchalo samovra┼żdu a kórejský vládny úradníci, ktorí podpísali Protektorátnu dohodu bolo zavra┼żdených. Tvárou v tvár útlaku, ktorý sprevádzal túto japonskú anexii Kórei, An ─îung-guun odišiel do exilu na juh Mand┼żuska. Tam zalo┼żil malú partizánsku armádu obsahujúcu asi 300 mu┼żov vrátane jeho brata. Táto armáda robila sporadické nájazdy cez hranice Mand┼żuska do severnej Kórei a vytvárala vytrvalý tlak na Japoncov v tomto regióne.Odboj kórejských obyvate─żov proti vláde sa šíril naprie─Ź celou zemou. Japonská vláda bola znervóznená hlasitými vlasteneckými organizáciami Kórejcov, hlavne tými, ktoré sa tvorili v Spojených štátoch. Japonský vodcovia chceli potla─Źi┼ą tieto proti japonské nálady, aby nedošlo k zásahu iných krajín do ich kontroly nad Kóreou. S oh─żadom na túto skuto─Źnos┼ą, v marci 1907 japonská vláda poslala amerického ob─Źana, D. W. Stevensa, do Spojených štátov amerických na pre japonskú propagandistickú misiu. Stevens bol pôvodne najatý Japoncami na pomoc pri nasto─żovaní rezidentnej vlády v Kórei.
 
V San Franciscu bol Stevens zavra┼żdený dvoma pobúrenými kórejskými vlastencami. Ve─ża ─Ćalších politických vodcov bolo zavra┼żdených po─Źas tejto násilnej doby, vrátane Ia Wan-yonga, mu┼ża, ktorý bol menovaný premiérom Kórei potom, ─Źo donútil kórejského cisára vytvori┼ą nový pre japonský kabinet. V júni roku 1907 kórejský cisár Ko-jong v snahe uniknú┼ą z japonskej nadvlády poslal tajne posla na Haagsku mierovú konferenciu, aby svetu objasnil japonskú agresívnu politiku v Kórei. Ke─Ć to Itó zistil, donútil Ko-jonga abdikova┼ą na Kórejský trón 19.júna 1907 a Japonci oficiálne prevzali vládu nad Kóreou. Vypukli ve─żké výtr┼żnosti v kórejskej armáde po celej zemi. Japonsko reagovalo rozpusteným polície a armády s výnimkou palácovej strá┼że. Kórejské armádne jednotky v odplate zaúto─Źili na japonských vojakov, ale boli rýchlo porazení. Všetky kórejské väznice, súdy a policajné jednotky boli oficiálne prevedené pod japonskú vládu. Aj po porá┼żke kórejských oddielov, odboj pokra─Źoval mnoho rokov v podobe partizánskych skupín pôsobiacich v juhovýchodnom Mand┼żusku. Malé skupiny vlastencov sa pokúšali spácha┼ą atentát na nieko─żko japonských vodcov a ─Źlenov japonsko-kórejskej vlády. Mesto v severnej Kórei Kando sa stalo ústredným miestom takejto ─Źinnosti vzh─żadom k jeho blízkosti k Mand┼żusku. Itó sa rozhodol umiestni┼ą do oblasti silné japonské vojenské a policajné oddiely.
 
Avšak 20% z 100 000 obyvate─żov Kandy boli ─îí┼łania. Ke─Ć Japonci za─Źali tla─Źi┼ą na obyvate─żov Kandy, títo ─îí┼łania odpovedali násilím. Situácia spôsobila konflikt medzi Japonskom a ─îínou. V reakcii na zvýšenú aktivitu Japoncov v Kande sa tam vypravil An ─îung-gun zo svojimi partizánmi v júni 1909. Útok bol úspešný a zabili mnohých Japoncov. Neh─żadiac na tieto partizánske útoky Japonci nakoniec dospeli k dohode s ─îínou. Dohoda podpísaná 4.septembra umo┼ż┼łovala Japonsku vybudova┼ą „Juho-mand┼żuskú ┼żeleznicu“, aby mohli ┼ąa┼żi┼ą hojné nerastné bohatstvo v Mand┼żusku. Na oplátku previedlo Japonsko na ─îínu teritoriálne práva na Kando. Tento drzý akt predaja kórejského územia inej zemi bol poslednou kvapkou pre mnohých lojálnych Kórejcov, ako napr. Ana ─îung-guna. Ten sa sídlil vo Vladivostoku a za─Źal pripravova┼ą zavra┼żdenie Hirobumi Itóa. Rusko za─Źínalo by┼ą ve─żmi nervózne pri sledovaní japonských aktivít v oblasti severnej Kórei a japonskými plánmi s Mand┼żuskom. Itó, ktorý sa oficiálne stal prezidentom japonského Senátu (š─żachtický vládny orgán), usporiadal stretnutie s predstavite─żmi Ruska v Harbinu v Mand┼żusku, aby upokojil ich obavy nad japonskými zámermi o ovládnutí Mand┼żuska a vpádu do ─îíny. Kone─Źné plány na stretnutie Itó a generála Kokotseffa bola stanovené na 26.októbra 1909.
 
Ke─Ć Itó dorazil na stanicu v Harbinu v 9:00 d┼ła 26.októbra 1909, An ─îung-gun na neho ─Źakal. Zastrelil Itóa, ke─Ć vystupoval z vlaku, s vedomým, ┼że neunikne ┼żivý, a ┼że pokia─ż ho Japonci chytia, ─Źaká ho mu─Źenie. Po vra┼żde bol An ─îung-gun zajatý japonskými vojakmi a uväznený v Port Arthuru. V japonskom väzení trpel krutým mu─Źením pä┼ą mesiacov. Hovorí sa, ┼że i cez tento neuverite─żný trest nebola jeho duša nikdy zlomená. D┼ła 26.marca 1910 v 10:00 bol An ─îung-gun popravený vo väznici Lui-Shung. Zdalo sa, ┼że zavra┼żdeným Hirobumi Itóa, tak ako mnohých ─Ćalších akcií  kórejských vlastencov, iba povzbudilo Japoncov k vyššiemu útlaku. V roku 1910 kancelár prezidenta v ─Źele s Itóvým nástupcom bola zmenená na úrad guvernéra, ─Źo umo┼żnilo viacej diktátorský prístup ku kontrole Kórei. Akashi Genjiro bol menovaný velite─żom japonských vojenských a policajných dozorov v Kórei. Ten zahájil mimoriadne kruté prenasledovanie kórejského obyvate─żstva. Zakázal všetky noviny,  rozpustil všetky vlastenecké organizácie, zatkol tisíce kórejských vodcov a zaviedol prísne vojenské pravidlá v hlavnom meste Soule vymáhané japonskými bojovými jednotkami. Tento typ japonskej vlády pokra─Źoval v Kórei a┼ż do porá┼żky Japonska na konci druhej svetovej vojny. Obe┼ą Ana ─îung-guna bola jednou z mnohých v tejto chaotickej dobe kórejskej histórie. Jeho postoj, rovnako ako postoj jeho krajanov, symbolizuje lojalitu a obetavos┼ą kórejského ─żudu za získanie nezávislosti a slobody. ─îung-gunova láska k zemi bola nav┼żdy zachytená v kaligrafii, ktorú napísal vo svojej cele v Lui-Shunskej väznici pred popravou. Jednoducho hovorí: „Najkrajšie hory a rieky“. To nazna─Źuje, ┼że cítil, ┼że jeho zem je najkvasnejšia zo všetkých, ako ve─żký vlastenec Kórei.
 

SB

 
 


1st Nov, 17
Powered by CouchCMS