Serial "Taekwon-Do Tuly"

 

Won-Hyo  

 

 

Won-hyo [vonhjo].

zostava nesie meno významného mnícha, ktorý už od roku 686 n.l. zavádzal a šíril budhizmus v kráľovstve Silla. Tul má 28 techník. Won-hyo sa narodil v roku 617 a už od detstva sa o ňom hovorilo, že je múdry. Jeho pôvodné meno je Sol Sedang. V minulosti mali Kórejci bežne niekoľko mien. Pseudonym Won-hyo (Úsvit) si vybral preto, že sa písalo rovnako ako je prezívka Sedak. V dvadsiatich rokoch sa rozhodol vstúpiť do budhistického kláštora, pretože budhizmus nebol v kráľovstve Silla príliš rozšírený. Hoci sa do kráľovstva Kogurjo dostal budhizmus v roku 372 a do Pekče v roku 384, kráľovstvo Silla sa ním zoznámil až začiatkom 5.storočia a medzi rokmi (417 a 457). Budhizmus sa tu obmedzil takmer len na kráľovskú rodinu a šľachtu, obyčajný ľudia ho odmietali.

 

V ostatných dvoch kráľovstvách podporoval budhizmus národné cítenie. Ta sa neskôr prejavovalo v odhahe vojakov, ktorí na strane Kogurja či Pekče zo Sillou bojovali. Najmä preto sa kráľ Silly Pophung (514 – 540) snažil o rozšírenie budhizmus vo svojej zemi. Členovia dvora boli silne proti a donútili kráľa k poprave mnícha Ichadona, ktorý na šírení novej viery spolupracoval. Ichadon prorokoval, že v deň jeho smrti sa bude triasť zem, slnko sa zakryje, z neba budú padať kvetiny a stane sa veľa zvláštnych vecí. Proroctvo sa splnilo a o Ichadonovej smrti pre vieru sa zakrátko rozšírili legendy. Ešte v tom roku (527) sa budhizmus stal štátnym náboženstvom a začal sa šíriť i medzi ľuďmi.

 

Bonus:

Won-hyo Tul (definícia 2)

 

Won-hyo (617 – 686) bol jedným z popredných mysliteľov, spisovateľov a komentátorov kórejskej Budhistické tradície, ktorý uviedol budhizmus do dynastie Silla. Won-hyo, narodený na severe provincie Kyongsang, bol považovaný za múdreho od narodenia. Legenda hovorí, že sa narodil v lese v údolí Chestnut pod stromami Sal. V legendách sa strom  Sal často vyskytuje v spojení s významnými postavami. Won-hyovo práve meno, ktoré dostal pri narodení, bolo Sol Sedang. Pseudonym Won-hyo sa dal na základe mena „Sedak“, ktoré malo rovnaký význam. Tento pseudonym začal používať v neskorších rokoch potom, čo sa stal známym budhistickým filozofom a básnikom. V minulosti mali kórejci veľa mien. Každá osoba mala prezývku rovnako ako oficiálne meno. Umelci či intelektuáli mávali veľakrát tiež pseudonym. Mnísi a učni najviac často dostávali ďalšie meno od svojho majstra.

 

Won-hyo začal svoju kariéru v 20 rokoch, keď sa rozhodol vstúpiť do budhistického kláštora a premeniť svoj vlastný domov na chrám. Avšak v tej dobe nebol budhizmus populárnym náboženstvom v Sille. Hoci toto náboženstvo bolo zavedené do kráľovstva Koguryo v roku 372 a do Paekche v roku 384, obyvatelia Silly ho nechceli prijať. Mních A – Tow skúsil zaviesť budhizmus do Silly medzi rokmi 417a 457, ale náboženstvo bolo obmedzené na kráľovskú rodinu a ľud ho zamietol.

 

Avšak táto náboženská situácia sa v priebehu 7.storočia zmenila. V tej dobe Silla bola vo vojne s kráľovstvami Packche a Koguryo a bola pod neustálymi inváziami Paekche. V roku 642 stratila pod útokmi Packche 40 hradov vrátane veľkého hradu Taeya neďaleko hlavného mesta. Táto atmosféra výrazne ovplyvnila budhistickú vieru všetkých troch kráľovstiev. Náboženstvo sa stalo viacej nacionalistické, čo viedlo k stupňovaniu prudkosti bojov.

 

Pre urýchlenie rozvoja tohto typu národného ducha v Sille kráľ Pop-Hung chcel v roku 527 oficiálne prijať budhizmus. Snažil sa ho ustanoviť ako oficiálne štátne náboženstvo v okolí Kyongju. Pokus sa stretol s razantným odporom členov dvora. V roku 528 títo členovia dvora donútili kráľa súhlasiť s popravou 22 ročného mnícha Ichadona za to, že ho presvedčil o užitočnosti budhizmu. Ichadonova smrť pre svoju vieru v budhizmus mala za následok príbehy, že jeho krv na popraveništi bola biela ako mlieko. Tieto príbehy z neho urobili mučeníka, a tak kráľ vydal kráľovský mandát, ktorý povolil budhistickú vieru. Krátko potom bol budhizmus prijatý ľuďmi. V neskorších rokoch kráľ  Hun-Duk vyhlásil Ichadona ako jedného z desiatich posvätných mníchov Silly. Štúdium budhizmu za vlády kráľa Pop-Hungy vyžadoval schopnosť čítať a písať čínsky, takže skutočný študenti boli stále predovšetkým mnísi a šľachtici.   

 

Bohužiaľ v Sille nebolo veľa miest, kde by mohli budhizmus študovať skutočný záujemci. Preto sa v roku 650 Won-hyo s mníchom Ui-Sang (625-702, zakladateľ  kórejskej školy Hwaom) vydali študovať budhizmus do Číny. Cesta ich zaviedla do Liaotungu v Koguryu. Niekoľko miestnych stráží si ich však spietlo zo špiónmi a len tak tak utiekli a vrátili sa do Silly. Neexistuje žiadny ďalší záznam o tom, že by Won-hyo cestoval za štúdiom do Číny, i keď ešte jeden pokus urobil krátko potom, čo bola Packche porazená v roku 660 Sillou a Tangovími vojskami z Číny. Avšak toto štúdium nebolo nutné, pretože Won-hyo bol múdry od narodenia a nepotreboval učiteľa. Z tohto dôvodu bol jediným mníchom svojej doby, ktorý neabsolvoval štúdium v Číne.

 

Legenda hovorí, že sa Won-hyo v roku 661 s Ui-Sangom vydali do Číny, kde chceli študovať budhizmus. Niekde v regióne Baekje ich zastihol prudký dážď a boli nútený sa ukryť v prístreší, o ktorom sa domnievali, že to je kamenný svätostánok. V noci Won-hyo vysmädol a tak nahmatal nádobu, o ktorej si myslel, že je tekvica a napil sa z nej studenej, osviežujúcej vody. Ráno po zobudení však spoločníkov čakalo prekvapenie, lebo ich úkryt bola starobylá hrobka posiata ľudskými kostrami a nádoba, z ktorej Won-hyo pil, bola v skutočnosti ľudská lebka plná plesnivej vody.  Pohnutý touto skutočnosťou, kde veril že ohavné miesto je pohodlné útočisko a lebka s plesnivou vodou je osviežujúci nápoj, Won-hyo bol nadšený silou ľudskej mysli transformovať realitu. Na základe tejto skutočnosti opustil  kňazskú dráhu a začal šíriť budhizmus ako laik. V Sille bolo v tomto období najmenej päť hlavných sekt budhizmu (Kyeyul, Yulban, Chinpyo, Popsong a Hwaom), ktoré medzi sebou neustále súperili. Won-hyo je považovaný za jedného z najvplyvnejších mníchov tejto doby aj vďaka jeho snahe zjednotiť tieto sekty.

 

Won-hyo je taktiež považovaný za jedného z najplodnejších spisovateľov všetkých budhistických krajín svojej doby. Napísal viac ako 100 literárnych diel obsahujúcich asi 240 zväzkov. Bohužiaľ sa dochovalo len 20 prác s celkom 25 zväzkami. Jedna z foriem diel, ktoré si vybral bola špeciálna forma poézie v Silla, Hyan-Ga. Tieto básne boli písané hlavne mníchmi alebo príslušníkmi Hwarang a obsahovali vlastenectvo, budhizmus a oslavu mŕtvych. Won-hyova báseň „Hwaorm-Ga“  patrí medzi najobdivovanejšie z týchto básní.

 

Literatúra nebola jedinou z oblastí, v ktorej Won-hyo získal uznanie. Bol veľmi známy ako u bežnej populácii, tak aj medzi členmi kráľovskej rodiny a dvora. Často bol požiadaný, aby viedol modlitby a kázne na kráľovskom dvore. V roku 660 bol kráľ Muyo tak zaujatý Won-hyom, že ho požiadal, aby žil v kráľovskom paláci Yosok. Tu sa rozvinul vzťah s princeznou Kwa a čoskoro nasledovala svadba a narodenie ich syna Sol-Chonga.

Sol-Chong sa v dospelosti stal jedným z desiatich konfucionánskych mudrcov éry Silla. Bol uznávaný pre svoje vzdelanie v čínskej literatúre a histórii a za svoju úpravu IDU – systém používania čínskych znakov pre fonetický záznam kórejských piesní a básní. Keďže Kórea doteraz nemala abecedu, bola táto úprava veľmi dôležitá. Sprístupňovala čínsku literatúru širokej verejnosti, lebo v dôsledku poskytovala spôsob prekladu. Sol-Chong bol zrejme autorom veľa originálnych diel, avšak jeho kye-Hwa-Wang je jediná práca, ktorá sa dochovala.

 

Krátko po narodení syna opustil Won-hyo palác a začal cestovať po zemi. Bol uznávaný ako veľký učenec čínskou dynastiou Dang, aj keď tam nikdy neštudoval a bol vysoko rešpektovaný ľuďmi Kórei. Nenávidel rozdiely medzi jednotlivými náboženskými smermi, ktoré sa medzi sebou neustále medzi sebou hádali a tak vytvoril svoju vlastnú ideológiu, v ktorej konflikty medzi rôznymi náboženstvami mohli byť odstránené. V roku 661 rozvinul smer Chongto-Gyo (čistá zem). Táto sekta nevyžadovala štúdium čínske budhistické literatúry, ale požadovala jedine usilovné modlenie. Jej filozofia bola taká, že je možné byť spasený, alebo vstúpiť do „Čistej zemi“ vďaka modleniu. Táto zásadná zmena v budhistickej filozofii sprístupnila náboženstvo nižším triedam. Čoskoro sa stalo veľmi populárne medzi celou populáciou. Won-hyov najväčší úspech bola však jeho snaha o zmiernenie chudoby a utrpenia obyčajných ľudí. Won-hyov prínos do kultúrneho a národného povedomia Silly bol nápomocný pri zjednotení troch kráľovstiev Kórei.

Won-hyo zomrel v roku 686 a bol pochovaný svojim synom Sol-Chongom v chráme Punhwang-So. Zažil zjednotenie troch kráľovstiev Kórei a pomohol priniesť brilantnú kultúru  do Kórei vďaka svojmu úsiliu v budhistickej filozofii. Mal hlboký vplyv na kvalitu života v Sille a budhizmu v Kórei, Číne a Japonsku.

V dobe, keď  žil Won-hyo, existovalo v Sille minimálne päť budhistických sekt. Won-hyo, veľmi vážený mních , sa snažil o ich zjednotenie. Okrem toho presadzoval nový pohľad na budhizmus, ktorý nevyžadoval štúdium čínskych textov a tým ho sprístupnil všetkým ľuďom. Od roku 662, kedy sa vzdal všetkých oficiálnych funkcií, až do svojej smrti v roku 686 cestoval po zemi a šíril novú vieru.

 

Ako obvykle, zostava v sebe zahrňuje okrem nových techník aj jeden nový typ pohybu. Tým je prevedený dvoma samostatnými technikami bez zmeny postoja. Samozrejme ide o prvé dve techniky v niunja sogi, a to sang palmok makgi a sonkal nopunde anuro tearigi. Druhá technika musí pochopiteľne zahrňovať ako pohyb bokov, tak aj pohyb tela hore-dole. Keby sa tieto techniky robili s krokom , t.j. jedna v ľavom a druhá v pravom niunja sogi , boli by uvedené pohyby zrejmé. To, že postoj zostáva rovnaký, však na veci nič nemení.

 

To isté sa tie vyskytuje u dvojice techník guburyo junbi sogi A a kaunde yopcha jirugi. Postoj sa v druhej technike nemení, ale na pohyb bokov ani tela vplyv nemá.

So samostatnou technikou yopcha jirugi je v tejto zostave bezpochyby najväčší problém. Nič výrazného sa k nej ale napísať nedá – jednoducho sa musí cvičiť tak dlho, pokiaľ nie je dobrá. 

 

 

SB